Promócie- áno, či nie?
25.05.2015 Po ukončení štúdia, či už bakalárskeho, magisterského, alebo doktorantského stupňa zväčša bývajú promócie. Je to slávnostný ceremoniál, kedy Ti pred všetkými spolužiakmi, rodičmi, súrodencami ale aj blízkymi a známymi slávnostne odovzdajú diplom. Odznie slávnostne štátna hymna a nechýba ani slávnostné gaudeamus. Kompetentní si oblečú slávnostne taláre a s chuťou odovzdajú svojim absolventom ich diplomy.
Pre viacerých študentov je to ich pár minút slávy, ktoré im patria a nedajú sa im odoprieť. Stretávame sa ale s názormi, že to nie je až tak podstatné. Ale, prečo?
Poznám aj takých, ktorým slovko promócia, aj napriek tomu, že sú absolventmi, alebo minimálne ešte len poslucháčmi vysokej školy veľa nehovorí a majú na to „svoj názor“. Berú to ako zbytočnosť, kde sa musia obliecť do obleku, či kúpiť si nové šaty. Nehovoriac o tom, že sa im zdá zbytočné vyhadzovať zbytočné peniaze za rôzne oslavy, ktoré by museli organizovať pre príbuzných. Ale, opäť sa pýtam, prečo?
Promócia, ako som už spomenula, je slávnostné odovzdanie diplomu. Je to čas, kedy každý vie, že si úspešne napísal bakalársku, diplomovú , rigoróznu , či dizertačnú prácu. Je to čas, kedy si ty sám, úspešne prešiel všetkými skúškami počas rokov štúdia. Je to čas, kedy si TY zvládol a podotýkam úspešne zvládol štátnice. Čas, kedy si všetky nástrahy vysokej školy, pokoril. Tak prečo si nevychutnať svojich „pár minút“? Prečo nedať každému najavo, že si hrdý na to, čo si dosiahol. Prečo sa nepotešiť so svojimi blízkymi a neosláviť tvoj úspech. Promócie sú pre absolventov každej vysokej školy. Sú robené na ich počesť, kedy ti aj pán dekan, či možno rektor a nie jeden profesor podá ruku a uzná ťa ako za svojho kolegu.
A, keď už sme pri tom, promócia je možno posledný krát pred tým, ako nabehneš do pracovného kolobehu, kedy tvoj titul budú brať možno ako samozrejmosť, uznanie teba ako absolventa vysokej školy pred širokou verejnosťou. Tak neváhaj a vychutnaj si to, je to tvoja chvíľa, ktorá ti právom patrí. Teš sa a raduj sa z toho, že si zapísaný v kronike tvojej fakulty na mieste jej absolventov. Máš v ruke chlebík, máš v ruke svoju budúcnosť. To všetko máš vo svojich rukách. /J.H./