Nebaví vás vysoká škola? Čo sa s tým dá urobiť? Časť II.
19.02.2018 V minulom článku sme skončili pri alternatíve, ktorá vám dá možnosť sa ku štúdiu po čase vrátiť, teda k prerušeniu štúdia. A čo ak sa študent rozhodne, že na vysokej vlastne vôbec študovať nechce? Nemálo slovenských študentov je na vysokých školách, aj keď si tým vôbec nie sú istí, a to z rôznych dôvodov. Napríklad študujú na výške len preto, aby urobili radosť rodičom. Alebo im všetci dokola tvrdia, že bez titulu z vysokej sa na pracovnom trhu uplatnia oveľa horšie.
Alebo na výške študujú ich kamaráti, a oni tam išli len tak, aby netrhali partiu. Nech je to z akýchkoľvek dôvodov, ak zistia že ich vysoká nebaví, tak majú na krku problém. A ak chcú štúdium zanechať nadobro, tak je to celkom veľký problém.
Nejeden študent si jednoducho povie, že mu vysokú školu k životu vlastne netreba. Že ho aj tak nebaví, že sa uplatní v práci aj bez nej. Samozrejme, je na tom kus pravdy. No aby ste mohli urobiť takéto vážne rozhodnutie, mali by ste byť o tom naozaj pevne presvedčení. Impulzívne jednanie pri správnom rozhodovaní pomôže iba málokedy. Ak, tak je to skôr náhoda. Ide vašu budúcnosť, preto by každý kto chce výšku opustiť nadobro, mal zvažovať všetky pre a proti.
Napríklad či by vás nemohol zaujímať iný odbor štúdia. Treba sa porozhliadnuť okolo seba, možností je dosť, a to aj na Slovensku. Skúste sa informovať o starších kolegov študentov, či sa náhodou aj na vašej škole niečo vo vyšších ročníkoch nezmení k lepšiemu. Ktovie, možno vás škola v nasledujúcom semestri začne baviť. Je veľa škôl, kde máte prvé semestre samú teóriu, a prax príde až neskôr, ako napríklad štúdium medicíny. Preto treba naozaj dobre zvažovať všetky alternatívy. Hoďte si ich na papier, a pekne porovnajte. Väčšinou to pri zachovaní zdravého rozumu pomáha.
V neposlednom rade treba zvažovať aj reakciu rodičov, starých rodičov, či rodiny. Vysvetľovať rodičom, ktorí vo väčšine prípadov študenta aj živia, že chce zo školy odísť, to nie je len tak. Na druhej strane ak je niekto stoj čo stoj rozhodnutý z vysokej školy odísť, je to jeho predsa jeho život. Za ktorý nesie zodpovednosť sám. No každý by mal takéto vážne rozhodnutie učiniť až po zrelej úvahe, nie iba na základe pocitu, že ho štúdium na vysokej nebaví. /JH/