Čo robiť pred skúškou?
16.12.2014 Skúška- to slovo je odvodené od slova skúšať a tento pojem sa najčastejšie používa v súvislosti s vysokoškolským štúdiom. Jemu blízky pojem je aj skúškové obdobie. To znamená obdobie na vysokej škole, kde študenti nenavštevujú školu a normálne vyučovanie, ale v tomto čase sa pripravujú doma na skúšky a do školy prichádzajú len za účelom úspešného zvládnutia všetkých skúšok. Toto obdobie je po každom semestri(2x ročne) a medzi študentami nie je veľmi obľúbené. Prečo? Vyplýva to zo samotného názvu obdobia-skúškové.
Ako sme už spomenuli, skúška je odvodená od slova skúšať. Tento pojem je však študentami chápaný rôzne. Jedny si ho vysvetľujú ako fakt, že prvé termíny si nevyžadujú veľkú prípravu na skúšku a jednoducho idú len vyskúšať, či sa nezadarí a tiež prezistiť, aké typy otázok prevládajú, či ako to tam prebieha. Títo študenti patria zväčša k tým typom študentov, ktorí nezvyknú podliehať stresu do veľkej miery.
Naopak, na druhom konci sú študenti, ktorí sa vedia vystresovať kvalitne. Tí málokedy idú na skúšky bez prípravy a účasť na skúške, len aby vyskúšali, či sa im „nezadarí“ neuznávajú. Práve im sa môže stať, že si prejdú skoro všetky otázky a aj tak nedosiahnu výsledok podľa vlastných predstav. Kde je teda problém? A ako postupovať, aby sme boli na skúške úspešní?
V prvom rade by sme si mali na skúšku určiť vhodný termín. Ten je potrebné odvodiť od kvantity a náročnosti učiva. Keď vieme správne odhadnúť množstvo učiva a otázok, potom je potrebné si zvoliť dostatočné množstvo času na prípravu.
Po zvolení si termínu skúšky a vymedzení počtu dní, či týždňov na jej prípravu, je potrebné si daný čas správne rozvrhnúť. Väčšinou počet otázok vydeliť počtom dní, ktoré máme k dispozícii. Netreba však zabúdať ani na niekoľko dní na zopakovanie otázok. Keď to už máme rozvrhnuté, aj tu treba rátať s nejakým časom navyše, v prípade, že nám nejaká otázka zaberie času viac, než sme plánovali.
Je dobré pripomenúť, že materiály potrebné ku skúške je najvhodnejšie zhňať si už v priebehu semestra, aby sme tak v skúškovom období zbytočne nestrácali čas.
Po splnení týchto bodov nám už ostáva len pustiť sa do učenia a zdolať tak jednu otázku za druhou. Po úspešnom naštudovaní si všetkých otázok, je tak malá pravdepodobnosť neúspechu na skúške. Tým sa minimalizuje aj stres z otázok, ktorú si môžeme vytiahnuť. A preto aj tí najväčší „stresmeni“ môžu byť po kvalitnej príprave pokojní. /V.T./